Takto v novembri si kladiem otázku, koľko deathmetalových nahrávok tohto roku ponúkla slovenská scéna a mám pocit, že nevyšlo dokopy nič. Je pravda, že niečo sa chystá, ale hlavne od „starých kusov“, novinky od DEHYDRATED a CRANIOTOMY idú von tuším teraz niekedy, MORDUM majú prinajmenšom natočené, o vydaní zatiaľ nič neviem, BRUTE až skraja roku 2022. Rozumiem tomu, že „časy jsou zlé, Camille“, ale jednak sme to asi tak chceli a druhak to žáner, ktorý slovenský extrémny metal od polovice 90. rokov po svete zviditeľňoval najviac a s dobrými ohlasmi, má na tomže Slovensku pomaly, ale isto za sebou.

V Košiciach fungovala veľká kovosmrtiaca scéna, nože, koľko z nej zostalo v roku 2021? MORDUM, STABBED, melodici ALL THE FURY, DISCONSOLATE v štádiu „bude niečo nové“, a KILLCHAIN. (OBLITERATE sú naďalej zo všetkého najviac „grind, ale tak po svojom“, THORWALD sú nemilosrdný grindový mlyn a INFER sú možno na death metal príliš black metal.) „Kde je váš spasiteľ“ sa KILLCHAIN spýtali už pred ôsmimi rokmi a na štvrtý album sme si počkali do mája 2021. Táto kapela diskografiu nerozširuje nejakými „kraťasmi“, s aktuálne štyrmi dlhohrajúcimi položkami ju teda majú mimoriadne prehľadnú.

V medzičase KILLCHAIN koncertovali a pomaly pracovali na novom materiáli, s ktorým sa od Metal Age presunuli k francúzskemu vydavateľovi orientovanému na spolky z death/grindového a slam/BDM teritória. Album „Rottenness“ prekvapí tým, že na takmer 35 minútach je len sedem skladieb v časovom rozpätí od 4:01 po 6:24. Na kvarteto, ktoré sme poznali ako energickú a agresívnu drvičku sú to niekedy priam „epické“ plochy, ide však o skúsených hudobníkov, ktorí sa na nich nestratia, hoci dojem, že deväť skladieb miesto siedmich za tento čas by materiálu dodalo ešte väčší ťah, sa niekedy dostaví. Pravdou je, že death/grindová tvár Košičanov tentokrát nabrala aj črty charakterizované voľnejšími strednými pasážami, akoby odrážajúcimi ich dávne klasické deathmetalové začiatky.

V prvom rade však dominuje nenásilné a vydarené spájanie nadupaného, priamočiareho modernejšieho death metalu s agresívnym náklepovým grind corom s odskokmi do crustu, odkazujúce hlavne na americkú scénu, v prvom rade MISERY INDEX + ich spriaznené projekty a keď sa to tak vezme, aj DYING FETUS. Tých začujeme napríklad vo výrazných kratučkých gitarových figúrach, ale aj v striedaní dvoch dominujúcich vokálov, hlbokého a stredového, agresívne revaného. Hlavné slovo patrí Gabimu, ktorý už niekoľko sezón patrí k najtalentovanejším vokalistom na tunajšej i okolitej extrémnej scéne. Zvláda širokú paletu extrémnych polôh, istý je v každej, do ktorej sa pustí, frázovanie takisto bez pripomienok.

Dosť priestoru zaslúžene dostal aj Stano, spoznáte ho ľahko, ak máte doma druhý album od ERYTROSY. Realizuje sa hlavne v rýchlejších deathmetalových úsekoch a duetá s Gabim sú zážitok na nahrávke i naživo. Takto spolu dodajú priamočiaro bičujúcemu nárezu aj nádych výbušnej šialenosti typický napríklad pre francúzskych BENIGHTED. Kvalitné znenie zo štúdia Tetradrot dovolí obdivovať kvalitné riffy i rytmiku a skladateľsky je materiál takisto vyspelý. KILLCHAIN na svojej novinke nepredvádzajú nejaké žánrové inovácie, skôr to, ako v tom, čo si vybrali, stále dokážu rásť ďalej. Na predošlom albume sa dalo mať výhrady k veciam, ktoré si bolo treba ustrážiť, na „Rottenness“ sa to podarilo.